Filipíny sú jednou z najkrajších krajín, aké som zatiaľ navštívila. Cestovala som sa sem počas dvojmesačného roadtripu po juhovýchodnej Ázii, a v podstate to bolo zároveň súčasťou cesty okolo sveta, ktorá začala rok pred tým. Leteli sme sem s Danem z Bali a odtiaľto pokračovali do Thajska. Krajina ma absolútne uchvátila a určite sa sem ešte vrátim na dôkladnejšie preskúmanie. Filipíny je súostrovie 7000 ostrovov, niektoré sú nebezpečné kôli domorodým teroristom, takže keď si vyberáte ostrov, na ktorý chcete ísť, zistite si podrobne všetky info. My sme boli na Palawane, ktorý ma dostal jeho jednoduchosťou a exotickou nádherou. V strede ostrova je väčšie mesto Puerta Princesa, kde sme začali a odtiaľ pokračovali na sever. Na juh nie je odporúčané jazdiť práve kôli teroristom a možným únosom. (domorodý terorista možno znie smiešne, ale vraj to moc sranda neni. Ja som sa o tom dozvedela až na ostrove... ). Akurát tu začalo obdobie dažďa, takže to bolo o to zaujímavejšie. Neznamená to ale, že prší 24/7. Spŕchne raz za deň na 10 minút a zas je krásne. Občas to naozaj trvá dlhšie, ale mne sa to veľmi páčilo, pretože to dodalo autentickost celkovej atmosfére.
Podrobnejšie o Filipínach píšem v článku Neplánovaná cesta okolo sveta 4
Náš minibus z Puerto Princesy po nejakom čase vybočil z hlavnej cesty a asi 2 hodiny sme sa trmádzgali prašnou cestou cez divočinu nikam. Doslova. Táto dedinka nie je ani na mape, aj na GPS prázdno, ani cesta nebola vyznačená a už vôbec nie to, čo nás čakalo na konci. Dostali sme sa do krásnej malinkej rybárskej dediny Port Barton, kde pol dňa nefunguje elektrika a väčšinou ani voda. O 18:00 naskočia generátory, pouličné lampy, hlučná hudba a jediný televízor na ulici a vieš, že máš do pol noci čas kým sa zase všetko nevypne. A môžeš sa konečne osprchovať slabunkým prúdom studenej vody.
Každý večer sa po ulici ozývali divoké bubny pred malou školou, kde mladí chlapci trénovali na nejakú talentovú súťaž. Fľaša rumu je tu lacnejšia ako fľaša Coly a tak bolo pár večerov celkom veselých. Boli sme tu jediné biele tváre a všetci boli ku nám nesmierne milí. Bývali sme u rovnako milého staršieho Poliaka - tretia biela tvár - ktorý doma všetko zabalil a presťahoval sa sem. Z tohto miesta ide neskutočná pozitívna energia a ja sa sem ešte plánujem vrátiť. Príroda je takmer nedotkuná, ľudia žijú veľmi jednoduchým životom a všetci sú šťastní. Deťom stačí na hranie pero a dokážu sa s ním hrať aj dve hodiny. Keď som im ukázala svoj mobil a fotenie nadstavila na selfie, takže sa v ňom videli, mala som program na celý deň s deťmi hotový :) V tejto časti ostrova nenájdeš žiadnych turistov, len biele prekrásne pláže, vodopády, plno zabudnutých domorodých dediniek, môžeš si zaplatiť Island Hopping a domáci ťa celý deň vozia na člne z jedného ostrova na ďalší. Je to úžasný zážitok, potápala som sa pri tom s korytnačkami a videla obrovské pole nádherných hviezdic. Je tu neskutočný kľud a ozdravné ticho. Skutočný raj na Zemi.
Tu vidíš na fotkách naše prvé ubytovanie v meste Puerto Princesa. Absolútne úchvatne, majiteľom vyrobený komplex domčekov z bambusu a čiste prírodných materiálov. Bol to krásny labyrint domkov na stromoch, na zemi, malé skryté kúpelne súťasťou stromov a k tomu zachránené všadeprítomné mačiatka a psíky. Tu sa Daniel potápal s Whale Sharks, a odtiaľto sme na týždeň vyšli do dedinky Port Barton. Odtiaľ sme pokračovali na sever do El Nida a tam sme si urobili trip okolo severného cípu ostrova. Musím povedať že to, že akurát začalo obdobie dažďov prispelo k tomu, že sme si to obaja vychutnali na maximum so všetkým, čo ostrov ponúka :)
Island Hopping v dedinke Port Barton. To znamená, že vás lokálci za nejaký poplatok zoberú na loď a celý deň vás vozia po okolitých ostrovoch. My sme mali šťastie, že sme boli v časti bez turistov, takže sme boli na lodke sami, a tak nám naši dvaja lokálci zastavili všade, kde sme chceli a dokonca nám ukázali miesto s morskými hviezdicami, ktorých tam boli stovky a boli prekrásne.
Malé kúzelné domorodé osady bez elektriky sú roztrúsené po celom ostrove
Malý domček priamo na pláži doslova uprostred ničoho. Dostala som sa sem náhodou, keď som zišla z cesty a pokračovala cez palmové pole k oceánu, pričom som sa stratila aj Danielovi.
Naspať som sa stratila a nevedela som nájsť cestu. Tak som sa snažila ísť smerom, ktorým som predpokladala, že som prišla. Šla som správne, až na to, že sa v jednej časti lesná cesta rozdeľovala na tri a tak som sa tam zamotala. Po chvíli sa začínala sťahovať obloha a začínala búrka a mňa to doviedlo na okraj strmého útesu. Dole som ale videla známu pláž a síce by som v inej situácii nikdy nešla dolu po tom nebezpečnom okraji, začínala som mať špatný pocit z tej búrky. Nakoniec som sa dostala dolu a vtedy začalo hrmieť a pršať. Po chvíli som stretla Daniela, ktorý ma už hľadal a šiel mi naproti. The End :)
Sever ostrova El Nido a Coron, kde už nájdete sem tam nejakých turistov, čím vyššie idete, tým viac ich tam je
Island Hopping, El Nido (Filipíny majú okolo 7000 ostrovov)
Celý deň na motorke okolo severného cípu ostrova, poriadny ťažký dážď, kokos na obed a plno krásnych usmievajúcich sa ľudí
Rušnejšie El Nido na severe