Na Nový Zéland som letela rovno po troch mesiacoch z ostrova Maui, v apríli 2015. Len 2 týždne pred odletom otvárali kvótu na pracovné víza pre Slovákov. Ročne uvolnia 100 miest pričom pre CZ je to okolo 1300. Zvyčajne to býva plné do piatich minút, tento rok, ako som si o to žiadala ja, sa to zaplnilo za 3 minúty. Stihla som to a bola som našťastie jednou zo 100. Na Maui sa mi krátil čas, potrebovala som odísť, ale domov sa mi ešte nechcelo, tak som si o tieto víza zažiadala.

​

Vyšlo to, hneď v ten deň som si kúpila letenku, vybavila ubytovanie na prvý týždeň a už som viac aspoň nemusela riešiť, čo ďalej. Na rok som mala zase kľud :) Priletela som do Aucklandu, ale po týždni som letela na Južný ostrov do malého mestečka Christchurch, ktoré je stále zničené po silnom zemetrasení. Bolo to celkom depresívne prísť po troch mesiacoch z Havaja do studeného malého zrúteného mesta, ale stretla som skvelých ľudí a našla si prácu, ktorá ma bavila. Po pol roku to ale chcelo zas zmenu a tak sme kúpili pracovný minivan, Dan (medzičasom priletel) ho prerobil na obytný a vyrazili sme na roadtrip okolo krajiny. Cieľom bolo sťahovanie sa na sever do Aucklandu, porovnanie života na severnom ostrove, pričom sme so všetkými vecami cestovali pomaly okolo oboch ostrovov. Backpackrov nájdeš na Zélande neuveriteľne veľa, hlavne Nemcov a páry z Južnej Ameriky. A samozrejme kopu bratov Čechov. Takto v minivane to tu robí každý druhý "bekoš," a tak je občas na parkovisku cez noc celkom sranda.

​

Musím ale povedať, že po kompletnom precestovaní ma nijak extrémne nezaujal, prišiel mi nejakým spôsobom smutný a prázdny. Príroda je krásna, ale tak akosi nudná a úprimne povedané, toto bola jediná krajina, z ktorej som sa tešila odísť. Každopádne som rada, že som mala príležitosť tu žiť a vytvoriť si vlastný názor. Dalo mi to zas krásnych ľudí a priateľstvá, ktoré trvajú, nové skúsenosti a zas ma to o dosť posunulo dopredu. Podrobnejšie o Zélande sa dočítaš TU :)