Pravidlom číslo 1 pri zakladaní biznisu, vlastnej značky, blogu etc. je jasný, jednoduchý, ľahko zapamätateľný názov, ktorý bude vystihovať podstatu toho, čo robíš.
Ja ako grafička by som toto mala vedieť, tak prečo som napriek tomu dala tak debilný, komplikovaný, ťažko zapamätateľný názov, ktorému pol národa ani nerozumie?
Pracovala som na Zélande v kafetérii, kde som mala okolo seba skvelých ľudí zo všetkých Pacifických ostrovov. Pracoval tu so mnou aj kamarát Tutangata z Cook Islands, ktorého sme volali Tuts a kamarátka z ostrova Niue.
Cez šichtu sme sa väčšinou bavili o mojej posadnutosti precestovať svet, o jeho obsesii dobrým jedlom, o tom ako on cestuje v podstate len preto, aby ochutnal cudziu kuchyňu a samozrejme o mojej nekonečnej láske k Hawaii-ským ostrovom a Pacifiku.
A keďže oni obaja boli z Pacifických ostrovov, vymieňali sme si zážitky. Ja som mohla do nekonečna počúvať príbehy o ich ostrovoch, o krásnom obyčajnom, jednoduchom živote pod palmami, ako tam fungujú školy, kto má kráľov, kto prezidenta, každý malý detail.... a oni chceli vedieť, jak to všetko cestovanie a cudzie ostrovy vnímam ja ako Európan. A hlavne museli neustále znášať nekonečné básnenie o mojom živote na Hawaii ....
Počas jednej takejto debaty som sa ako vždy rozplývala nad ostrovamy a ako im závidím, že sú tam doma a že aj ja sa cítim byť ostrovan/ISLANDER, aj keď nie som jedným z nich. Že som sa narodila na špatnom mieste a že patrím na Maui.
Oni obaja na slovo ISLANDER reagovali výbuchom smiechu a Tuts mi vysvetlil, že pre nich je islander starý dedko, rybár v otrhanom tričku, ktorý celý život žije na loďke, chlastá, a predáva čo ulovil.
Cez slzy smiechu sa z neho vydralo, že som skôr taký “undercover islander” a vo mne v ten moment niečo bliklo, akoby sa mi fakt rozsvietila žiarovka. Že AK raz napíšem knihu, bol by to super názov - alebo taký podobný nezmysel 🤷🏻♀️
V tú dobu som ešte nepísala, ani nemala blog ani nič, ale už vo mne vznikali prvé nápady. Pol roka na to som ako freelancer napísala svoj prvý článok NEPLÁNOVANÁ CESTA OKOLO SVETA, a po tom, čo to malo behom prvých dní niekoľko tisíc prečítaní, dalo mi to guráž na vytvorenie webu, kde by som mala všetky svoje spomienky, príbehy, rady a fotografie z ciest na jednom mieste.
Pri hľadaní vhodného názvu som samozrejme pochybovala, názvy ako cestujem, dievca na cestách, wander, blonde-abroad... a podobné klišé klasiky sú síce zapamätateľné, ale je to strašne neosobné.
Ja som šla za srdcom a aj napriek tomu, že mi hlava hovorila, že je to blbý názov, intuícia ma uisťovala, že je to správne. Pri mne si aspoň môžte povedať - to je tá s tým dlhým ťažkým názvom - a tým vlastne, jak je komplikovaný, tým si ho zapamätáte :)
